Najhoršie to je v práci,kde sme na rôznom stupni IQ.
Robím napríklad s kolegom,ktorý je hodne málovravný,takže nepoznám zatiaľ jeho spôsob myslenia a logiku jeho uvažovanie.Takže sa spoľahnem,že ja urobím to a on zas ono a spolu uděláme víc
![;-] ;-]](./images/smilies/08.gif)
.Ale on to spraví úplne ináč,alebo si myslí,že niektoré úkony nie sú dôležité,hoc sú kľúčové.
No a tu nastáva ďalšia fáza,keď začneme niekoho podceňovať ... a zasa nás môže prekvapiť,že zaboduje dobrým myslením.Je to ako sínusoida .... a amplitúdy výkyvov sú menšie a menšie,až si utvoríme mienku o každom,o ktorom si myslíme,že je na nižšiej,alebo rovnakej úrovni IQ,ako my.
Po dlhšom čase už vieme odhadnúť,na čo kolega má a čo nedokáže spoľahlivo vykonať.
Ale ako je to s kolegami,o ktorých si myslíme,že majú vyššie IQ,ako my.
Ako je to u vás? Máte v práci niekoho s vyšším IQ,ako je to vaše?
Neberme život príliš vážne ... aj tak to nikto neprežije.