Keď som chodil na montáže,mal som kolegu,ktorý ochorel a na poslednú montáž už neprišiel,takže mu tam ostali osobné veci.Ja som sa podujal,že mu veci pobalím a zoberiem domov.
To bol humus,to bolo žrádlo
Spomínam sa hlavne na košeľu.Tú zrejme nosil celú dobu (2 mesiace) bez oprania.Bola normálne jak z plechu.Som sa bál,keď som ju skládal,že sa zlomí

. Dnes by som sa s tým nebabral a hodil to do kontajnéra

Neberme život príliš vážne ... aj tak to nikto neprežije.