Bobroněnko píše:To zalezi. Pokud mas na mysli vyrobu bunky ciste chemickou syntezou, pak rikam ne.
Myslel som práve túto možnosť. Vieš, ak inteligentný človek - podľa mnohých vrchol evolúcie, nedokáže syntetikovať živú bunku, ako sa to mohlo stať náhodou...? Ak dáš do hrnca súčiastky mlynčeka na mäso a budeš s tým hrncom miliardu rokov triasť, myslíš, že sa ti z toho vytvorí mlynček na mäso? Ale ty ho zostavíš za dve minúty aj bez návodu...
Bobroněnko píše: Pokud beres jako vyrobu to, ze modifikujes bunku existujici tak, ze vytvoris v podstate uplne novy typ, rikam ano. Zivot prece jen je malinko komplexnejsi, nez by se dalo uvarit v bance. A myslim, ze jsi jej definoval pomerne uspesne
Tady je problem v tom, ze na co mely bunky miliardy let, ma clovek zatim ukrutne malo casu. Nepopiram, ze ta predstava vyvinu cloveka z jedne bunky je ponekud uchylne znejici, ale stejne tak (dle meho) prestava stvoritele. Pro predstavu: uvadi se, ze pro vznik zivota na bazi takove, jaky ho zname (tedy uhlik jako stavebni kamen) je potreba splnit 20 - 22 podminek, vsechny soucasne. Ciste matematicky receno, pravdepodobnost vzniku zivota je 10 na -22. Mozna to je ukrutne malo, nicmene proc by za tech 4,5 mld let, co Zeme existuje, za tech 1,6 x 10 na 12 dni, se tak nemohlo stat? Ta pravdepodobnost je sice nizka, ale je...pravdepodobnost existence boha by se vyjadrovala hur...proto se drzim toho, co mi prijde pravdepodobnejsi....
Pravdepodobnosť existencie Boha ešte asi nikto nepočítal. :o) Môžeš to skúsiť, ale neviem ako by si to rátal, lebo tam nemáš žiadne podmienky na jeho existenciu, skôr naopak... Nepotrebuje žiadne podmienky aby existoval.... To že si Ho nevidel, nepočul, necítil neznamená, že nie je... Keď sa pozrieš na vesmír okolo, ako je to všetko úžasne stvorené a to je už všetko poznačené hriechom a porušené a bolo to oveľa krajšie, tak nemôžeš poprieť Stvoriteľa... Ľudia sa odvrátili od Boha a aby Ho nemuseli vidieť v stvorenstve, tak si vymysleli vieru v hmotu...
Ale reči sú nanič, ty to potrebuješ zažiť... Mňa mama viedla k viere v Boha, nejako som vedel že je, aj to nepopieral ale na jednom vtedy ešte zakázanom kresťanskom tábore počas socializmu som zistil, že moja viera v Boha nie je osobná, že Ho nepoznám... O rok nato, som odmietol jedno dievča, ktoré ma malo veľmi rado a bola úprimne veriaca kresťanka a mne to potom prišlo akosi ľúto a keď som o tom večer smutný premýšľal, nejak som mal v sebe taký zvláštny pocit, že ju má kto utešiť a mňa nie...a tiež vo mne ostal pocit, že nie som v poriadku, že som zlý, horší ako som si o sebe myslel, preto som v to leto začal hľadať Boha... Tá cesta bola dlhá a kľukatá a ešte stále mám so sebou isté problémy ale mnohé je mi už jasné a nemôžem inak len veriť, že Ježiš je Boh a iného nieto...