Dnes ma nevedomosť a snaha nevedomosť nutiť druhým prinútila preložit jeden dokonalý článok ktorý objasňuje príčinu daného sporu a vysvetľuje ho(autorom je zamestnanec najväčšieho Európskeho odberateľa plynu, ktorý robil viacere nezávisle vyšetrovania.
Kedže mi preklad zabil nejake tri hodiny s komplet prepisaním, nestihal som to riadne skorigovať, tak ak objavite nejake výrazne chyby rád by som bol keby ste ma na ne upozornili.
Ukrajina-Rusko: pozadie a objasnenie problému
preložený pôvodný článok od Jerome a Paris:
kód:
http://www.eurotrib.com/story/2009/1/3/786/89128
Pretože vstupujeme do ďalšieho obdobia znepokojujúcich alebo pokryteckých článkov o plynovom spore medzi Ruskom a Ukrajinou, je dobre spomenúť si na pár jednoduchých udalosti z minulosti:
1. Konflikt začal v roku 1992, nie v roku 2006
2.Rusko nemôže vyhrať plynovú vojnu s Ukrajinou a sama to dobre vie
3.Skutočná príčina nie je o Rusku ani o Ukrajine
1. Konflikt začal v roku 1992, nie v roku 2006
Väčšina si pamätá udalosti z roku 2006, ktore boli podnetom na globálne obavy a preto si väčšina mysli že to všetko aj vtedy začalo. Ale to nie je pravda. Rusko a Ukrajina začali mať plynové spory už od doby ako sa rozdelil Sovietsky zväz, to jest od roku 1992. V rokoch 1992 a 1993 boli niekoľkokrát obmedzené dodávky plynu do Európy, čo viedlo hlavných importérov – GDF, Ruhrgas a SNAM, poslať svojích ľudí do Kyjeva a zistiť čo sa tam deje a vyvolať tlak na novovytvorenú Ukrajinu aby neprerušovala dodávky plynu do Európy.
Pol roka som strávil v Kyjeve, v roku 1994 ako zamestnanec GDF. Horlivo som zbieral všetky možné materiály a informácie aby som pripravil správu o ukrajinskom plynovom priemysle, s cieľom použiť väčšinu materiálov aj pre moju dizertačnú prácu ako PhD, na tému nezávislosť Ukrajiny a jej vzťahu s Ruskom, ktoré obe boli nadmieru definované plynom. Nikdy som nebol schopný zistiť, že Ukrajina niekedy zaplatila za plyn Rusku.
Skutočnosť je taká že Sovietský plynový priemysel sa zrodil na Ukrajine v 30. rokoch 20.storočia, odtiaľ bola vybudovaná aj infraštruktúra a Ukrajina je stále centrom všetkých plynových potrubí Ruska aj napriek tomu že ohnisko sa presunulo na Sibír. Rozdelenie Sovietskeho zväzu znamenalo stratu kľúčovej plynovej oblasti. Výsledok toho je že kľúčová plynová oblasť Gazpromu je v Ukrajine a tá už nie je pod jeho priamou kontrolou.
Väzby medzi krajinami v priemysle sú obrovské, obmedzujúce obe krajiny. Prejavujúce sa hneď ako sa objaví nejaký konflikt medzi týmito krajinami. Pokušenie použiť “plynovú zbraň”(tj. zraniť druhého, v prípade Ruska – neposkytnutie plynu, v prípade Ukrajiny – neposkytnutie exportnej infraštruktúry) je veľké a stalo sa už opakovane, dokým neprevažil zdravý rozum.
Môžete zaloviť v niektorých ukrajinskych alebo ruských novinách ktorýkoľvek dátum za posledných 17 rokov a najdete tam články so zmienkou u ukrajinskom nezaplatenom dlhu za plyn(ktorý sa, od roku 1992, z nevedno akej príčiny neustále pohybuje medzi 1,5 až 2 biliónmi amerických dolárov) a o obojstrannej problemovej politike.
Ale aj napriek tomu plyn cez Ukrajinu prúdi rok čo rok.
Tak prečo si myslíme, že konflikt začal v roku 2006? Problem je dlho ale len my sme sa začali oň zaujímať až od tohto roku, príčin je niekoľko:
oranžová revolúcia v roku 2004, umiestnila Ukrajinu na mapu, ako nového, huževnatého člena “demokratického sveta” proti diablovi a ďalším jeho diktatorským štátom, skupina ktorú podľa názorov z Bielého Domu vedie Rusko. Nehladiac na to, Yuschenko bol spočiatko viac pro-Rusky orientovaný ako Yanukovich, extremisti v oboch v U.S.A aj v Kremline boli šťastní že to môžu hrať ako bitku Ruska medzi Západom, pričom v skutočnosti obaja boli proti Rusku. Zrazu, tajomné plynové spory, o ktoré sa staralo len pár nákupcov, sa stali frontovou líniou medzi dvoma veľkými blokmi, pričom jeden predstavoval oblasť záujmu západu
zvýšujúce sa ceny pohonných hmôt od roku 2003 mali dopad na ceny plynu(rusky plyn je predávaný do Europy za ceny zaostávajúce za cenami ropy) a zvyšili aj náš záujem o ceny energetických surovín. Pre Rusko, nutnosť získať viac peňazí z plynu dodavaného Ukrajine rástla, podobne aj Západ zvýšil svoj záujem o energetické suroviny
dôležitejšie, 2006 je rok ked Veľká Británia sa stala, vplyvom svojich vodcov, skôr importérom ako exportérom plynu. Zrazu, po prvý krat, ochrana zásobovania plynom sa stala problemom anglicky hovoriacich expertov. Takto dajako sa Rusky plyn a Ukrajina ako tranzitna oblasť stali doležité pre celú Európu, nehladiac na to že Europa berie plyn od Ruska 40 rokov a plynové firmy(GDF, Ruhrgas) sa Ukrajiny ako tranzitnej krajiny obávali už 15 rokov.
Takmer v tom istom období, 10 štátov centrálnej a východnej Európy sa stalo súčasťou EÚ. Pretože väčšina boli sovietskými satelitmi(dokonca súčasťou Sovietskej Republiky) sa obávajú Ruska a väčšina z nich sú vysoko závisle na ruskom plyne, pretože ich zásobovacia štruktúra bola vybudovaná v prostredí COMECONu. Pretože všetky majú rozdielne dispozície(tranzitné krajiny majú veľký vplyv), tieto krajiny dodali Európe odvahu zameriať pozornosť na ruských plynových dodavateľov bližšie a viac nepriateľsky.
Tieto veci vysvetľujú že daný konflikt tu bol už dlho, ale až teraz vplyvom západu a jeho snahy obmedziť Rusko sa Rusko bráni a konflikt sa dostáva medzi nás ľudí, aby sme mohli mať dôvod byť proti Rusku za cenu ujmy na nikom inom ako na občanoch.
2. Rusko nemôže vyhrať vojnu s Ukrajinou a vie to
Výsledok sovietského dedičstva je, že Ukrajina má väčšinu plynovej infraštruktúry Sovietského obdobia( potrubia sú očividne dôležitou jednotkou, ale tak isto dôležité je, že Ukrajina kontroluje väčšinu uložnej kapacity Ruského exportného systému, niečo veľmi dôležité, keď viete že zimná požiadavka plynu je 2-3 krát väčšia ako letná, a potrubia môžu byť urobené menšie(s menšim priemerom) a vy môžete plyn posielať týmito trubicami a skladovať ich v blizkosti trhu pre zimné použitie – Ukrajina).Ukrajina je taktiež krajinou s ťažkým priemyslom, s vysokou požiadavkou plynu. A takmer vždy svoj plyn vyčerpa a je závisla na plyne zo Síbiru.(tu je vidieť že plyn je v Ukrajine, v skladiskách a ona je ten kto ho neposiela nie Rusko).
Takže je tu veľká obojstranná závislosť, Rusko potrebujúce ukrajinsku plynovu infraštruktúru aby dodržiavalo exportné zmluvy s Európou, a Ukrajina potrebuje ruský plyn. V skorších rokoch tu boli ešte ďalšie obmedzenia, a to také že jediný sovietsky vyrobca veľkých potrubí použivaných Gazpromom bol v Ukrajine, a jediný vyrobca stredne veľkých potrubí(potrebovaných ukrajincami) bol v Rusku, a plyn idúci do južného Ruska musel isť cez ukrajinske územie. Ja( Jerome a Paris) som o tejto obojstrannej závislosti písal v článku: Ukraine vs Russia: Tales of pipelines and dependence (Dec. 30, 2005).
Ukrajina si zvykla na prídel plynu, a pokračovala očakávajúc rovnaký prídel aj po nezávislosti. Keď sa Rusko prvý krát snažilo ziskať peniaze za plyn v 90tých rokoch, zlyhalo, keď prvýkrat zastavila dodávky plynu Ukrajine aby dostala zaplatené, Ukrajina jednoducho využivala plyn určený do Európy, keď sa Európa sťažovala, Rusko dodávky plynu pre Ukrajinu obnovilo, bez toho aby dostalo zaplatené. Toto sa stalo opakovane v rokoch 1992-1994 pokým sa obe strany nenaučili že nie je dobre svoej spory robiť verejné.
Presne rovnaké veci sa opakovali roky, ale podstatne nenapadnejšie. Rok 2006 bol iný v tom že spor sa dostal opäť na verejnosť, pričom sa stala úplne ta istá vec ako v minulosti opakovane. Dôkaz tohoto je, že Rusko v januári 2006 znova obnovilo dodávky bez oznámenia nejakej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom. Toto bolo prehliadnute západnym pohľadom na krízu taktiež ako skutočnosť, že oznámená dohoda bola absurdna – každý si mal uvedomiť, že to bol podvod(cena ktorú Rusko požadovalo a cena ktoru Ukrajina hodlala “platiť” boli rozdielne, dokonca so zahrnutím extremne lacného plynu z Turkmenistanu – a nikto sa nepýtal prečo by mal Turkmenistan súhlasiť s takou nízkou cenou).
Trpkou realitou je, že Rusko nemôže odstaviť dodávky plynu Ukrajine, čo I len na chvíľu, pretože to ohrozí jeho export(kyjev to vždy vyrieši obmedznením exportu) a Gazprom to vie veľmi dobre. Ďalšou tvrdou skutočnosťou je že dávať zhruba 20% transportovaného plynu ako platbu za transport(cez priemerne niečo viac ako 1000km) je akceptovateľné oboma stranami. Samozrejme, keď ceny plynu pôjdu hore, ako posledné roky, lákadlo zmeniť tieto nepisané pravidla sa znova objavuje, ale Rusko zatiaľ nema spôsob ako to úspešne docieliť.
To je dôvod, prečo Rusko hrá túto šarádu(priehľadnú lož) každý rok – obzvlášť teraz keď Európa sa pozorne sustredí na tento spor?
Ja(Jerome Paris) mám jednoduchú teóriu: je to len odpútanie od iného skutočného dôvodu.
3. skutočné problem nie je Rusko ani Ukrajina
Vedenie Gazpromu už dávno pochopilo že nedostane žiadne peniaze za dodávky Ukrajine. Problém vyriešili úplne inou cestou, privatizáciou časti plynového trhu smerujucého na Ukrajinu – obzvlášť časť určenú pre zákaznikov schopných za plyn platiť. Títo zakaznici zvykli platit centrálnej Ukrajinskej plynovej spoločnosti, ktorá tieto peniaze neodovzdávala Gazpromu, čo viedlo k tomu že vznikol objekt, nesuvisiaci ani s Ukrajinou ani s Gazpromom, ktorý po dohode s danými zakaznikmi dostaval platbu priamo od nich(a zakaznikom to bolo lepšie lebo dostali za túto priamu platbu ako odmenu lacnejši plyn, ako keby ho museli platit Ukrajine).
Samozrejme, len plyn pochádzajúci z Ruska mohol byť doručený, a on stále potreboval využívať Ukrajinsku plynovú infraštruktúru, takže aktívne spoločenstvo Gazpromu, Ruských a Ukrajínskych vysoko postavených ľudí musilo vytvoriť správny “obchod” (nemôžete presunúť 30 biliónov kubických metrov plynu za rok bez schválenia vysoko postaveného riadenia a zásterky vysoko postavených politikov) – ale skutočné peniaze získane z plynu nepotrebovali ísť ani do Kyjeva ani do Moskvy. Preto najvyššie postavené osoby ktoré umožnili daný obchod sú schopní osobne masívne benefitovať z toho – a efektívne okradnúť oboch Gazprom a Kyjev(Opísal som to(Jerome Paris) pre francúzsku IFRI tuto: Gazprom as a Predictable Partner. Another Reading of the Russian-Ukrainian and Russian-Belarusian Energy Crises )
Teraz, taký šťavnatý biznis láka ďalších. V Ukrajine, politická rivalita môže byť jednoducho pochopená, snahou kto bude ukrajinskou súčasťou toho Obchodu(nie je to náhoda, že Yulia Timoschenko nadobudla bohatstvo obchodom s plynom v 90tých rokoch, a ten Yanukovich predstavuje jedného z najväčších použivateľov plynu v ťažkom priemysle Východnej Ukrajiny). V Rusku, podobne, človek musí vidieť poza monolitický Kremlin(srdce Moskvy) s jeho lojalným Gazpromom – obaja sú spojený s rivalitou a koalíciou vo vnútri oboch oboch centier odkiaľ sila prichádza a kam odchádza(ako príklad, len sa pozrite ako 50% Gazpromu oficiálne vlastneným Ruskom je rozdelený medzi minimálne dva verejné orgány kontrolované rozdielnými vysokopostavenými predstaviteľmi Kremlinu).
Takže prečo je vlastne svet zameraný na neustále opakujúce sa spory medzi Ukrajinou a Ruskom(Rusko ohrozuje, Ukrajina ustupuje, ale v skutočnosti nie, Rusko obmedzuje dodávky plynu, Ukrajina obmedzuje export, Rusi sú pobúrení, obe strany to davajú najavo Európe, Rusko obnovuje dodávky, dohoda je oznamená), skutočná bitka nad rabavaním(okradaním štátu) sa odohráva nenápadne medzi pár oligarchmi v Moskve a Kyjeve. Ale o tomto nikto nehovorí. Aký je skutočný cieľ divadla ktoré sa nám ponúka?
Obavy ohľadom Ruska a Gazpromu a použitia “plynovej zbrane) nie sú zrovna na mieste. Podľa ich oficiálnej verzie obaja sa obávajú absolútnej nezávislosti exportu do Európy pre obrovský podiel príjmu krajiny, a pre potreby stabilného a spoľahlivého partnerstva, potrebného pre investície do rozvoja plynovej infraštruktúry(a oni vedia že ich klienti zdieľajú tieto potreby). Rady hrajú silovú politiku so Západnymi obavami pretože toto ide ruka v ruke s ich vnútroštatnym obecenstvom, ale v podstate je jasné že plynovú loď nepotopia.
Nie, čo je podstatne viac naháňajúce obavy je že vláda v Ukrajine a Rusku toleruje – a samozrejme podporuje – také do očí bijúce porušenia ich autority a okradanie na takom veľkom meritku toho čo sú zdroje štátu – ľudí. Neschopnosť vyšetriť najvyšších predstaviteľov oboch vlád(kto za tým stojí) a neshopnosť nastoliť poriadok ukazujú akí je Putin v boji proti svojim vlastným politikom bezmocný.
Skutočná pravda o Rusko-Ukrajinskom plynovom spore
Moderátor: Moderátoři Pauza.cz
Stránka 1 z 1
od rado3105 31. 1. 2009 01:07
takze zaver tu je, vysledok nezverejneny takmer nikde kto za to skutocne mohol/moze, az na mnozstvo protiruskych propagandistickych snah prezentovanych mnohymi mediami v CR, SR a v Polsku, pekny clanok:
- Kód: Vybrat vše
http://dolezite.sk/Agenti_nejsou_dementi.html
- rado3105
- Návštěvník
Příspěvků: 5 • Stránka 1 z 1
Kdo je online
Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 0 návštevníků